Nórska menšinová vláda konzervatívcov a antiimigrantskej strany chce rozdeliť miliardy zo štátneho fondu - znie podnadpis tohto textu.
Čítam, a uvedomujem si, že takmer nič z tejto výpovede sa nezakladá na pravde: Nórsko nebude mať menšinovú vládu, ale vládu, ktorú budú v parlamente podporovať štyri strany - H, FrP, Krf a V), ktoré od voličov dostali väčšinu hlasov vo voľbách. Antiimigrantská strana sa po nórsky volá „Fremskrittspartiet“, čo sa za normálnych okolností prenáša do cudzieho - teda i slovenského jazyka - ako Pokroková strana. Predstavitelia budúcej koaličnej vlády, o zostavení ktorej rokovania ešte dnes iba začali, podpísali včera záväznú dohodu všetkých spomenutých štyroch strán, že nórsky štátny ropný fond bude i počas tohto obdobia fungovať tak, ako doteraz (tzv. „handlingsregelen“). Teda nijaké miliardy navyše sa rozdeľovať nebudú. Toto sú fakty, tak vzdialené výroku, ktorý pán Tóda slovenským čitateľom predstavil.
I pokračuje žiaľ v podobnom duchu naprieč celým textom. Pokroková strana podľa autora dnes kvôli odporu k imigrantom patrí v Nórsku medzi mainstream. Volilo ju 16,3 % voličov, alebo ak chcete 463.000 ľudí z viac než 5 miliónového Nórska. Pre porovnanie získala víťazná sociálno-demokratická Strana pracujúcich 30,8 % a druhá v poradí Pravica 26,8 % hlasov. Azda toto je mainstream. Pokroková strana boduje u nórskych voličov ako Mirek Tóda píše aj reštriktívnejšou azylovou politikou, predovšetkým ale riešeniami v otázkach starostlivosti seniorov, zlého stavu zdravotníctva, dopravy a infraštruktúry. Hlavným bodom jej programu, na základe ktorého ju volil napríklad rešpektovaný, takmer deväťdesiatročný vlastník nehnuteľností a hotelov - Olav Thon, bolo radikálne zníženie daňového zaťaženia, odstránenie dane z dedičstva a zrušenie dane z imania.
Faktografickú kvalitu textu v SME obohacuje i moment, že i keď koaličné rozhovory ešte len začali, autor už vie, že predsedníčka tejto strany Siv Jensen bude ministerkou financií a dokonca ako bude hospodáriť s nórskym štátnym ropným fondom. Nuž ak by sa tou ministerkou aj stala, hospodáriť s fondom naozaj nebude. Ten je totiž, pán Tóda, pod kuratelou Nórskej národnej banky, a tá je mimo vplyvu akejkoľvek výkonnej moci.
Výsledok nórskych volieb si na základe autorovho textu slovenský čitateľ asi zapamätá nasledovne: vyhrala krajne pravicová strana masového vraha (ktorého meno ja z úcty k obetiam nepoužívam), keďže sa v Nórsku rozmáha nenávisť voči cudzincom, a táto strana ide spolu s nejakými konzervatívcami šafáriť s ropným fondom.
Je možné, že takto Mirek Tóda výsledok nórskych volieb osobne odvnímal, alebo že ho tak pochopili jeho zdroje, na ktorých svoj príspevok staval, sú žiaľ ale realite tak vzdialené, že sa na ňu ani len nepodobajú. Aj keď je Nórsko od Slovenska (nielen geograficky) ďaleko, nezaslúži si šírenie takýchto poplašných správ.
Ak dovolíte, pán Tóda, na záver drobný - ale fakt - z dnešného dňa: rokovania o zostavení budúcej nórskej vlády prebiehajú v priestoroch hotela Sundvolden, ktorý bol záchranným stanovišťom pre zranených, príbuzných a pozostalých obetí teroristického útoku 22. júla 2011 na ostrove Utøya. Ich predstavitelia verejne ocenili, že si budúce koaličné strany vybrali pre svoje rozhovory práve toto miesto. Toto je obraz Nórska, ktoré posledných dvadsať rokov dôverne poznám, a je škoda, že ho SME nedokáže sprostredkovať slovenskému čitateľovi, ktorý si to nielen zaslúži, ale predovšetkým to potrebuje.