Otvorený list pánovi prezidentovi z Nórska

Autor: Ján Zima | 15.8.2018 o 22:19 | (upravené 15.8.2018 o 23:28) Karma článku: 6,37 | Prečítané:  2598x

Ako návšteva pána prezidenta prispela k zániku poslednej fungujúcej krajanskej organizácie Slovákov v Nórsku.

Vážený pán prezident,

nedarí sa nám s Vami spojiť od novembra 2017 a toto je finálny pokus. Možno Vaše oko vo voľnej chvíľke tohtoročnej letnej ale žiaľ vôbec nie uhorkovej politickej  sezóny zablúdi aj na blogy denníka SME a keďže sa prihovárame len Vám osobne, úplne obyčajná ľudská, ani nie prezidentská zvedavosť, pomkne Vás kliknúť a čítať.

Pred viac než dvoma mesiacmi ste sa vybrali do Nórska na historicky prvú štátnu návštevu. Pozval Vás nórsky kráľ Harald ako revanš za úspešnú návštevu Slovenska v roku 2010, keď Váš predchodca hostil Jeho Veličenstvo aj s Kráľovnou Sonjou. Od tej doby prešlo osem rokov - štátne návštevy vládnuceho monarchu majú tu v Nórsku takmer generačnú frekvenciu. Panovník sa do tej istej krajiny oficiálne vyberie, alebo prijme inú hlavu štátu niekedy aj raz za päťdesiat rokov. Vaša návšteva mala preto byť nielen výnimočným nórsko-slovenským stretnutím, ale tiež sviatkom pre všetkých nás Slovákov a priateľov Slovenska v Nórsku.

Plánovala sa dlhodobo a organizačne pripravovala takmer dva roky, a my sme sa na Váš príchod skutočne tešili. Možno teraz hútate, kto sú to títo „my“? Nuž, pán prezident, my sme Vaši krajania, združení v poslednej fungujúcej krajanskej organizácii - Spoločnosti priateľov Slovenska v Nórsku. Nie je nás veľa, ale 15 rokov sa snažíme po príchode do Nórska pomáhať našincom všetkých generácií, snažíme sa udržiavať slovenské tradície a zvyky, na Vianoce sa prezliekame za Mikulášov a varíme kapustnicu, alebo sa v máji stretáme pri hrobe Bjørnsona, aby sme mu poďakovali za pomoc Slovákom počas uhorskej neprajnosti. Z voľného času si niekedy ukrojíme, dáme na chvíľu bokom rodinu alebo kamarátov, aby sme zorganizovali buď deň detí, slovenskú škôlku s tvorivou dielňou, premietanie slovenského filmu alebo nejakú výstavu o Slovensku. Žijeme zo skromného, asi päťdesiat eurového členského na rodinu, z ktorého si vystačíme po celý rok tak, aby sme na vianočnú kapustnicu mohli pozvať všetkých našich členov, ale aj tých ostatných zvedavých, či hladných krajanov - úplne zadarmo.

Ani sme nevedeli, že ju varíme minulé Vianoce posledný raz. A predstavte si, kvôli Vám. Možno nechtiac, ale zamiešali ste sa nám do toho varenia. Hneď ako sme sa dopočuli o Vašom príchode, začali rásť naše očakávania. Aj veľké aj malé, ale nádejné, že počas trojdňovej návštevy nórskeho kráľa, si nájdete chvíľku aj pre nás, ktorí sme tu v Nórsku roky pracovali ako také Vaše predĺžené ruky. Veď Vy sa tiež snažíte starať o Slovákov - ale doma. A keďže sa úplnou náhodou stalo, že Vaša návšteva mala byť v tom istom mesiaci, kedy sme my mali oslavovať 15. rokov od nášho založenia, poslali sme Vám v novembri minulého roku oficiálne pozvanie na našu slávnosť.

Z trojdňového maratónu návštevy sme Vám pre seba chceli ukradnúť tak hodinku, a možno ani nie, lebo sme Vám okrem dobrovoľnej práce našich rodákov chceli predstaviť aj nórskych študentov, ktorí sa dokonca naučili po slovensky, lebo chcú na Slovensku študovať medicínu. A prispievať každoročne len na školnom okolo 3,5 milióna € do rozpočtov slovenských verejných univerzít. Viete, pán prezident, je to taká už viac než 15-ročná, pravidelná nórska investícia na Slovensko. A keď pripočítame, čo tí študenti na Slovensku počas roka minú na bývanie a stravu, cestovanie po Slovensku či zábavu a pijatiku, môžete to pokojne viac než zdvojnásobiť. A viete kto to celé platí? Nórsky štát. Toto všetko na Slovensku financuje Nórsko cez štátny pôžičkový študijný fond. No a milí nórski lekári mu to pekne po návrate domov všetko musia splatiť nazad aj s úrokmi. To je, pán prezident, jeden z najúžasnejších a najväčších nórsko-slovenských obchodných vzťahov, aký tu kedy existoval a je veľká škoda, že počas Vašej návštevy sa ani na ten nenašiel patričný priestor. Nóri dostanú kvalitné vzdelanie a ostatné sú všetko plusy len a len pre Slovensko. Ešte aj po slovensky sa tí Nóri naučia, a doma sa pýšia, že študovali v Martine, alebo v Košiciach. Sú to Vaši neformálni slovenskí veľvyslanci tu u nás v Nórsku. A zato sme Vám ich chceli predstaviť na našej oslave, lebo sú to takí skoro Slováci, ako niektorí z nás sme takí skoro Nóri. Spoločné máme tiež to, že rovnako ako oni, aj my posielame peniaze na rodné Slovensko.

Milý pán prezident, veľmi dobre sme vedeli, že naše pozvanie nedostanete do ruky Vy, ale nejaké múdre hlavy okolo Vás. Tie nám najprv odpísali, že naším pozvaním sa bude zaoberať Vaša programová rada. Ani si neviete predstaviť, ako sme sa potešili. Mysleli sme, že čím viac múdrych hláv sa bude radiť, tým pravdepodobnejšie bude naše stretnutie s Vami. O dva mesiace neskôr nám ale hlavy odpísali, aby sme sa vo veci nášho pozvania s dôverou obrátili na Vášho zástupcu v Nórsku, teda pani slovenskú veľvyslankyňu, že to ona organizuje celý Váš program. Nuž aj sme sa obrátili, aj sme dúfali, ale márne. Nenašli sme ani podporu, ani pochopenie. Naše spolkové oslavy či Vaše stretnutie s našimi krajanmi a študentmi medicíny ju vôbec neoslovili a nijako nevedela nájsť priestor pre nás vo Vašom náročnom programe. Nakoniec zostal už len jej návrh 10 minútového stretnutia medzi Vami a vedením nášho spolku, kde by sme Vám mohli predstaviť našu mnohoročnú prácu. Ani táto naša posledná nádej netrvala dlho, lebo onedlho prišiel mail, že Vaša kancelária údajne aj toto zamietla. Lebo nie je čas. Za tri dni nebol čas ani desať minút, pán prezident, na podanie ruky Slovákom a Nórom, ktorí 15 rokov odrobili stovky hodín zdarma pre Slovensko a Vašich rodákov.

V apríli bola na Slovensku kríza, a my sme ju mnohí prežívali spolu demonštrantami a aj s Vami, pán prezident. Áno aj my, ktorí žijeme dvetisíc kilometrov od Slovenska, ho máme rovnako radi ako Vy doma. Vražda dvoch nevinných mladých ľudí nás zasiahla rovno do srdca presne tak, ako väčšinu slovenských ľudí. Cítili sme nápor, ktorý sa valil na plecia politikom a aj Vám. Zvládli ste to, pán prezident, a preto sme Vám z úprimnej vďaky poslali list a kvety. Našporené z členských príspevkov našich členov, medzinárodnou nórskou donáškou Interflora. Už dvakrát sme si overovali, či Vám ich naozaj doručili, lebo dodnes čakáme na odpoveď. Na naše pozvanie a na kvety. Čakáme, lebo keď sme v roku 2010 po štátnej návšteve na Slovensku nórskej kráľovnej Sonji poslali malého cestovného sprievodcu po Slovensku, do týždňa prišlo jej osobné poďakovanie. Vaše mlčanie si preto vysvetľujeme tak, že sa nijaký z našich doterajších pokusov o kontakt s Vami nevydaril. Že existuje nejaká nevysvetliteľná hrádza, ktorá bráni kontaktu medzi prezidentom republiky a poslednou fungujúcou krajanskou organizáciou v Nórsku.

Nakoniec sme sa niektorí s Vami v Nórsku videli. Pár z nás ste mohli spoznať aj po mene, ale nie ako krajanskú organizáciu. Väčšinu našich dobrovoľníkov len ako anonymné tváre na divadelnom predstavení medzi stovkami pozvaných hostí. Keď si pozriete výstupy z Vašej návštevy na stránke Kancelárie prezidenta, alebo stránkach slovenského veľvyslanectva v Oslo, či ministerstva zahraničných vecí, nenájdete ani slovo o tom, že by naša organizácia vôbec existovala, nebodaj že by sme oslavovali nejaké jubileum. Po Vašej návšteve v Nórsku zostalo nepodaných rúk toľko, že sa z nášho nórsko-slovenského sviatku stala záverečná. Obrátili sme sa preto aj na pána ministra zahraničných vecí, aby zistil, kde sa stala chyba. Odpísal nám, že všetko je v najlepšom poriadku a náš pohľad sa výrazne vymyká ostatným hodnoteniam Vašej návštevy. Že slovensko-nórske vzťahy nikdy neboli na takej vynikajúcej úrovni ako doteraz.

Vážený pán prezident, možno raz niekedy znovu zamierite do Nórska,  a už - ako nie prezident - nebudete sa musieť spoliehať na rady múdrych hláv okolo Vás, ale na vlastný, predovšetkým ľudský úsudok. A nájdete si čas na stretnutie s tunajšou organizáciou slovenských krajanov a nórskymi priateľmi Slovenska. Ak sa k Vám  niekedy tento otvorený list napriek nevysvetliteľnej hrádzi medzi nami dostane, radi by sme Vás uistili, že budete medzi nami vždy srdečne vítaný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Ľudské práva podľa Roberta Fica

Šéf Smeru to už dáva na Vaského.

Píše Zuzana Szatmáry

Dva roky po vražde: My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali

Pred zákonom si musíme byť rovní.


Už ste čítali?