Nórsko - osem rokov od 22. júla 2011

Autor: Ján Zima | 22.7.2019 o 15:28 | (upravené 22.7.2019 o 15:40) Karma článku: 9,66 | Prečítané:  3854x

Musíme nájsť zmier a keďže teroristické činy ako tento otriasajú základmi celej spoločnosti, nie vždy sa dá pokračovať tam, kde bola spoločnosť pred týmto útokom. Nórsko je dnes iné, aj keď sa veľmi podobá svojmu minulému obrazu. 

„Je nás málo v  tejto  krajine, a každý padlý je  náš brat a priateľ,“ – povedal  nórsky spisovateľ a novinár Nordahl Grieg, ktorého zostrelili v roku 1943 nad Berlínom. Bol predstaviteľom nórskeho odboja v Anglicku  a ako reportér  sa dlho snažil dostať  do niektorého z anglických bombardérov, aby zaznamenal ničivé nálety spojencov na hlavné mesto Nemecka.  Nebezpečná cesta ho stála život, zomrel ako 41-ročný.

Obete teroristických útokov v Osle a na ostrove Utøya spred ôsmich rokov boli oveľa mladšie. Ich  nové a nové tváre  na nás  hľadia  zo stránok novín každý rok po tejto tragédii.  Médiá, analytici, rodičia a tí, ktorí prežili, sa pokúšajú stráviť nestráviteľný rozmer najväčšej katastrofy, ktorá postihla Nórsko po  druhej svetovej vojne. Nestráviteľný obsah teroru sa pokúsil stráviť aj nórsky súdny systém,  vyšetrovatelia a aj obhajca páchateľa. Niektorých v tomto procese viedli prísne profesionálne hľadiská, iní sa nechali uniesť emóciami, hnevom či nenávisťou.

Prirodzenou reakciou na nepochopiteľnosť počínania páchateľa je otázka trestu. Bude dostatočný, bude doživotný, bude absolútny? Trest, ktorý má spoločnosti pomôcť opäť nájsť rovnováhu  po tom, ako zlo zasadilo dobru fatálny úder. Trest, ktorý má páchateľa prevychovať, a trest, ktorý má jeho možných nasledovníkov odstrašiť.

Odpoveďou nórskej spoločnosti bolo viac demokracie, viac tolerancie a väčšia vytrvalosť pri budovaní otvorenej spoločnosti. Trest pre páchateľa ako taký pritom stráca rozmer  a  aj obsah, keďže veľkosť a obsah zločinu sa takisto nedajú odmerať. Spoločnosť preto musí nájsť silu sama v sebe a musí rozdrobiť a preniesť ťarchu utrpenia na každého jedného z nás. Odpoveďou na nenávisť je blízkosť. Odpoveďou na zverstvo musí byť ľudskosť.

Keďže teroristické činy ako tento otriasajú základmi celej spoločnosti a devastujú existujúci systém, nie vždy sa dá pokračovať ďalej tam, kde bola spoločnosť  pred  týmto útokom. Nórsko, ktoré patrí roky medzi najvyspelejšie a najdemokratickejšie krajiny sveta,  takisto musí hľadať cestu ďalej. Nórsko je dnes iné, aj keď sa veľmi podobá  svojmu obrazu posledných desaťročí.

Aké bude ďalej, o tom rozhodne každý jeden z nás, ktorí sem patríme. Konanie páchateľa totiž jasne ukázalo, že názory a  činy jednotlivca už dokážu zmeniť celú spoločnosť. Jeho čin dokumentuje, že terorizmus stratil tvár islamského extrémistu, a začal sa podobať na nás samých.

Preto je dôležité rozšíriť reťazec demokracie z kolektívnych ideí zoskupení na individuálnu úroveň občana. Musíme sa zaujímať o názor každého jednotlivca, tento názor rešpektovať, konfrontovať sa s ním a urobiť z neho súčasť spoločnosti. Nie je to ľahké, lebo mnohé z názorov, s ktorými sa stretneme, sú extrémne, sú neprijateľné a deštruktívne. No aj tak ich musíme vytiahnuť na svetlo sveta, aby sa neskrývali mimo  neho v tme, a  rástli do  obludnosti. Musíme si vedieť sadnúť za stôl aj s tým, čo považujeme za absolútne zlo, pozrieť sa mu do očí a začať s presviedčaním. To je jediný liek na teror, ktorý v našej spoločnosti a medzi nami tlie.

Mimoriadnu dôležitosť pri tom majú slová politikov či iných nami vyvolených predstaviteľov štátu, myslenia či kultúry. Ich úloha vizionárov, ktorí majú spoločnosť nielen reprezentovať, ale predovšetkým ťahať správnym smerom, im prináša obrovskú zodpovednosť za celý dosah ich vyjadrení. Zle formulovaná antipatia či výhrada voči politickému, spoločenskému, menšinovému, náboženskému alebo kultúrnemu fenoménu dokáže prebudiť a legitimizovať aj teroristický čin, ktorého následky môžu byť nedozerné. Artikulovaná nenávisť verejného predstaviteľa môže tisícnásobne narásť v chápaní jednotlivca, ktorý hľadá vzory pre svoje extrémne názory.  Zjednodušene povedané musíme dohodnúť na  autocenzúre tých, ktorí majú  spoločenský vplyv a odstrániť akúkoľvek cenzúru voči názorom bežného jednotlivca.

Nórsko ako mladá demokracia, pôvodne navyše veľmi chudobná, postavilo budovanie svojej vyspelej spoločnosti na ľudských právach, osvietenectve a prístupe každého občana ku vzdelaniu. Uprednostnilo diskusiu pred reštrikciami, poučenie pred  trestmi. Teroristický útok, ktorý sa napriek tomuto vysokému  spoločenskému štandardu pred ôsmymi rokmi udial, je znakom nie zlyhania systému, ale jeho nedokonalosti. Treba ísť ešte ďalej a hľadať silu verejne sa konfrontovať aj s extrémnymi názormi. Jedine tak dokážeme spoločnosť ochrániť pred terorom. Pretože každý je náš brat a priateľ.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom

Obedy zadarmo sú vraj dôležitejšie ako podozrenia z Threemy

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere sú zase pri žatve

Čím viac im tie náhodné známosti prerastajú cez hlavu, tým viac cítia sociálne.


Už ste čítali?